7. Testovacie metódy

7.1 Skúšobné podmienky

7.1.1 Podmienky prostredia

7.1.1.1 Referenčné atmosférické podmienky

Referenčný výkon aktuátora by sa mal testovať za nasledujúcich atmosférických podmienok:

• Teplota okolia: 20 °C ± 2 °C;

• Relatívna vlhkosť: 60% až 70%;

• Atmosférický tlak: 86 kPa až 106 kPa.

7.1.1.2 Všeobecné atmosférické podmienky

Ak sa testy nevykonávajú za referenčných atmosférických podmienok, odporúča sa vykonať testy za nasledujúcich atmosférických podmienok:

• Teplota okolia: 15 °C až 35 °C;

• Relatívna vlhkosť: 45% až 75%;

• Atmosférický tlak: 86 kPa až 106 kPa.

7.1.1.3 Iné podmienky prostredia

Okrem magnetického poľa Zeme by mali byť ostatné vonkajšie magnetické polia a mechanické vibrácie zanedbateľné.

7.1.2 Podmienky napájania

7.1.2.1 Nominálne hodnoty

Ako je uvedené v bode 4.2.2.

7.1.2.2 Tolerancie

Tolerancie pre testovacie podmienky sú nasledovné:

• Menovité napätie: ±1%;

• Menovitá frekvencia: ±1%;

• Harmonický obsah: menej ako 5%.

7.2 Všeobecné skúšobné predpisy

7.2.1 Testovaný výrobok by mal byť v bežnej montážnej polohe. Napájací zdroj je možné pripojiť a predhriať na 1 hodinu, aby sa vnútorná teplota testovaného výrobku stabilizovala.

7.2.2 Nulovú polohu testovaného výrobku je možné pred skúškou nastaviť. Pokiaľ nie je uvedené inak, počas skúšky by sa nemala vykonávať žiadna úprava.

7.2.3 Pokiaľ nie je uvedené inak, testovaný výrobok a súvisiace testovacie zariadenie by sa mali pred meraniami stabilizovať za referenčných pracovných podmienok a mali by sa pozorovať a zaznamenať všetky pracovné podmienky, ktoré môžu ovplyvniť výsledky meraní.

7.2.4 Presnosť štandardných prístrojov použitých pri skúškach by mala byť uvedená v protokole o skúške a základná hranica chyby by mala byť menšia alebo rovná jednej tretine základnej hranice chyby testovaného výrobku. Rozsah prístroja by mal zodpovedať rozsahu nameraných hodnôt.

7.2.5 Počas testu by sa mal vstupný prúdový signál pomaly zvyšovať alebo znižovať, pričom by sa mal približovať k testovaným bodom v rovnakom smere a mal by sa zabezpečiť, aby nedošlo k prekročeniu. Zvyšujúci sa signál by sa mal považovať za kladný zdvih a klesajúci signál za spätný zdvih.

7.2.6 Pokiaľ nie je uvedené inak, výstupný hriadeľ (tyč) aktuátora by mal byť počas skúšky zaťažený menovitým zaťažením. Zaťaženie sa považuje za kladné, keď sa smer jeho pôsobenia zhoduje so smerom pohybu výstupného hriadeľa (tyče); inak sa považuje za záporné.

7.2.7 Pokiaľ nie je uvedené inak, testovacie meracie body by mali byť na 0%, 25%, 50%, 75% a 100% vstupného rozsahu. Každý testovací bod by sa mal merať trikrát v smere rastúceho aj klesajúceho signálu. Kontrola vo výrobe umožňuje meranie každého testovacieho bodu raz.

7.2.8 Pokiaľ nie je uvedené inak, ovplyvňujúce faktory testu by sa mali meniť iba v rámci špecifikovaných pracovných podmienok. Všetky ostatné pracovné podmienky by mali zostať konštantné za referenčných podmienok.

7.2.9 Ak nie je možné vykonať skúšky ovplyvňujúcich faktorov za referenčných atmosférických podmienok z dôvodu podmienok, skúška sa môže vykonať za všeobecných atmosférických podmienok.

7.2.10 Pokiaľ nie je uvedené inak, menovitý rozsah zdvihu pre skúšku je nasledovný:

• Viacotáčkový: 10 otáčok;

• Uhlový zdvih: 90°;

• Lineárny zdvih: 16 mm.

7.3 Základná chyba

Základná chyba sa vypočíta pomalým zvyšovaním alebo znižovaním vstupného signálu, zaznamenávaním hodnôt vstupného signálu a hodnôt zdvihu výstupného hriadeľa (tyče) v kladnom aj spätnom smere zdvihu podľa vzorca (1).

Vzorec (1)

Kde:

• δ: Základná chyba, %;

• L1: Hodnota zdvihu výstupného hriadeľa (tyče) v stupňoch (°), milimetroch (mm) alebo otáčkach (r);

• Lo: Teoretická hodnota zdvihu výstupného hriadeľa (tyče) v stupňoch (°), milimetroch (mm) alebo otáčkach (r);

• L: Menovitý rozsah zdvihu výstupného hriadeľa (tyče) v stupňoch (°), milimetroch (mm) alebo otáčkach (r).

Skontrolujte, či základná chyba v každom meracom bode prekračuje limit uvedený v 6.1.1.

7.4 Základná odchýlka výstupného signálu polohy

Výstupný signál polohy je pripojený k záťažovej impedancii 250 Ω a pohon sa uvedie do polohy „úplne zatvorené“. Nastavte výstupný signál polohy na 4 mA; pohon uveďte do polohy „úplne otvorené“ a nastavte výstupný signál polohy na 20 mA. Potom spustite pohon a zaznamenajte hodnoty výstupného signálu polohy v každom bode v kladnom aj spätnom smere zdvihu. Základná odchýlka sa vypočíta podľa vzorca (2).

Vzorec (2)

Kde:

• △0: Základná odchýlka výstupného signálu polohy, %;

• Io: Teoretická hodnota výstupného signálu polohy v miliampéroch (mA);

• I1: Nameraná hodnota výstupného signálu polohy v miliampéroch (mA);

• I: Rozsah výstupného signálu polohy v miliampéroch (mA). (Pre 4 mA až 20 mA, I = 16 mA; pre 0 mA až 20 mA, I = 20 mA).

Skontrolujte, či základná odchýlka v každom meracom bode presahuje limit uvedený v bode 6.1.2.

7.5 Hysterézia

Hysterézia aktuátora je určená maximálnym algebraickým rozdielom medzi základnými chybami dopredného a spätného zdvihu meranými v každom skúšobnom bode, ako je určené v bodoch 7.3 a 7.4.

7.6 Mŕtva zóna

Pre regulačné pohony by sa mŕtva zóna mala merať pri 25%, 50% a 75% menovitého zdvihu. Kroky merania sú nasledovné:

• Pomaly zvyšujte (alebo znižujte) vstupný signál, kým sa na výstupnom hriadeli (tyči) nestane citeľná zmena zdvihu, a zaznamenajte hodnotu vstupného signálu v tomto bode I (mA);

• Potom pomaly znižujte (alebo zvyšujte) vstupný signál v opačnom smere, kým sa na výstupnom hriadeli (tyči) nestane citeľná zmena zdvihu, a zaznamenajte hodnotu vstupného signálu I² (mA).

Mŕtva zóna sa vypočíta podľa vzorca (3).

Vzorec (3)

Kde:

• △: Mŕtva zóna, %.

7.7 Časové oneskorenie

Na vstupný signál regulačného aktuátora priveďte skokový signál 15% vstupného rozsahu, pomocou osciloskopu zaznamenajte krivku vstupného signálu a krivku výstupného signálu polohy a pozorujte časový rozdiel od počiatočného vstupného signálu do začiatku zmeny výstupného signálu, aby ste zistili, či prekračuje limit uvedený v bode 6.1.5.

7,8 Menovitá chyba času zdvihu

Na aktuátor aplikujte menovité zaťaženie 45% až 55%, aplikujte krokový signál dostatočný na to, aby sa výstupný hriadeľ (tyč) aktuátora posunul o menovitý zdvih a zaznamenajte čas, ktorý výstupný hriadeľ (tyč) potrebuje na posunutie o menovitý zdvih. Chyba menovitého času zdvihu sa vypočíta podľa vzorca (4).

Vzorec (4)

Kde:

• δt: Menovitá chyba času zdvihu, %;

• t1: Nameraný čas, ktorý výstupný hriadeľ (tyč) potrebuje na dosiahnutie menovitého zdvihu v sekundách (s);

• t: Teoretický menovitý čas zdvihu v sekundách (s).

7.9 Štartovacie charakteristiky

Na výstupný hriadeľ (tyč) pohonu aplikujte spätné menovité zaťaženie a zmeňte napájacie napätie na dolnú limitnú hodnotu. Potom priveďte vstupný signál a sledujte, či sa pohon môže normálne spustiť.

7.10 Chyba opakovateľnosti mechanizmu riadenia zdvihu

Pri pohonoch s mechanizmom riadenia zdvihu priložte na výstupný hriadeľ (tyč) menovité zaťaženie 25% až 30% a päťkrát striedavo ovládajte pohon v pohybe dopredu a dozadu. Pozorujte a zaznamenajte hodnoty zdvihu výstupného hriadeľa (tyče), keď sa mechanizmus riadenia zdvihu prepne. Vypočítajte chybu každej zaznamenanej hodnoty v porovnaní so základnou hodnotou a určte, či chyba presahuje limit uvedený v bode 6.1.8.

7.11 Izolačný odpor

Za bežných atmosférických podmienok a s nezaťaženým ovládačom odpojte napájanie testovaného výrobku a ponechajte hlavný vypínač v polohe „zapnuté“. Skratujte vstupné a napájacie svorky a potom pomocou 500 V DC tester izolačného odporu zmerajte izolačný odpor medzi svorkami podľa bodu 6.1.9.

7.12 Pevnosť izolácie

Za bežných atmosférických podmienok a s nezaťaženým ovládačom odpojte napájanie a nechajte hlavný vypínač v polohe „zapnuté“. Skratujte vstupné a napájacie svorky, potom podľa napätia a frekvencie špecifikovaných v bode 6.1.10 pomaly zvyšujte testovacie napätie z nuly na špecifikovanú hodnotu a držte ju 1 minútu. Sledujte, či nedošlo k prerušeniu alebo iskreniu, potom pomaly znižujte testovacie napätie na nulu a odpojte testovacie napájanie.

7.13 Zvýšenie teploty

Pred skúškou zmerajte odpor vinutí motora a výkonového transformátora za studena pomocou mostíka, potom nechajte 12 hodín nepretržite bežať podľa bodu 7.14 a ihneď zmerajte odpor vinutí motora a výkonového transformátora za tepla. Vypočítajte nárast teploty podľa vzorca (5).

Vzorec (5)

Kde:

• Q: Zvýšenie teploty v stupňoch Celzia (°C);

• R₂: Teplý odpor vinutia v ohmoch (Ω);

• R₁: Odpor vinutia za studena v ohmoch (Ω);

• T1: Teplota miestnosti počas merania odolnosti voči chladu v stupňoch Celzia (°C);

• T₂: Izbová teplota počas tepelnej odolnosti

7.14 Dlhodobá prevádzková stabilita

Pohon prevádzkujte v rámci jeho menovitého zdvihu a aplikujte menovité zaťaženie 30% s pracovným cyklom 20% až 80%. Vykonajte 48 hodín prevádzky podľa požiadaviek v bode 4.2.6 s počtom cyklov za hodinu. Po skúške overte, či pohon spĺňa požiadavky bodu 6.1.12.

7.15 Maximálna a minimálna chyba reprodukovateľnosti riadiaceho krútiaceho momentu a ťahu

Postup skúšky je nasledovný: a) Nainštalujte ovládač na testovaciu lavicu, nastavte hodnotu ochrany krútiaceho momentu v smere otvárania aj zatvárania na maximálnu hodnotu riadiaceho krútiaceho momentu alebo ťahu a postupne zaťažujte ovládač, kým sa nespustí alarm „preťaženia krútiaceho momentu“ alebo „preťaženia ťahu“. Zmerajte hodnotu výstupného krútiaceho momentu alebo ťahu. Zmerajte trikrát v každom smere a priemernú hodnotu vezmite ako základnú hodnotu výstupného krútiaceho momentu alebo ťahu. b) Nainštalujte ovládač na testovaciu lavicu, nastavte hodnotu ochrany krútiaceho momentu v smere otvárania aj zatvárania na minimálnu hodnotu riadiaceho krútiaceho momentu alebo ťahu a postupne zaťažujte ovládač, kým sa nespustí alarm „preťaženia krútiaceho momentu“ alebo „preťaženia ťahu“. Zmerajte hodnotu výstupného krútiaceho momentu alebo ťahu. Zmerajte trikrát v každom smere a priemernú hodnotu vezmite ako základnú hodnotu výstupného krútiaceho momentu alebo ťahu. c) Vypočítajte chybu reprodukovateľnosti riadiaceho krútiaceho momentu alebo ťahu podľa vzorca (6).

Vzorec 6:

V tomto vzorci:

• δ0: Chyba reprodukovateľnosti riadiaceho krútiaceho momentu alebo ťahu v %

• Ms: Nameraný výstupný krútiaci moment alebo hodnota ťahu v N·m (alebo ťah v N)

• Mz: Základná hodnota výstupného krútiaceho momentu alebo ťahu v N·m (alebo ťah v N).

7.16 Manuálno-elektrický spínací mechanizmus

Postup skúšky je nasledovný: a) Kontrola spínača bez zaťaženia. Prepnite pohon z elektrického do manuálneho režimu, otáčajte ručným kolesom, aby ste otočili výstupný hriadeľ v smere a proti smeru hodinových ručičiek o aspoň jedno celé otočenie; potom ovládajte pohon elektricky, aby ste otočili výstupný hriadeľ v oboch smeroch o aspoň jedno celé otočenie. Opakujte dvakrát a potvrďte, či spĺňa požiadavky bodu 6.1.14. b) Kontrola zaťaženého spínača. Nainštalujte pohon na skúšobnú lavicu, nastavte ochranný moment v smere otvárania aj zatvárania na maximálny ovládací moment a postupne zaťažujte pohon, kým sa neaktivuje momentový spínač. Po zastavení bez odľahčenia zopakujte skúšku v časti a), aby ste potvrdili, či spĺňa požiadavky bodu 6.1.14.

7.17 Inteligentné funkcie

7.17.1 Funkcia displeja

Skontrolujte, či sú pracovné parametre, informácie o stave prevádzky, poruchové alarmy a ďalšie zobrazené informácie normálne a či je obsah zobrazenia úplný a jasný prostredníctvom rozhrania človek-stroj.

7.17.2 Funkcia nastavenia parametrov

Bez otvorenia elektrického krytu skontrolujte, či rozhranie človek-stroj umožňuje nastavenie parametrov, ako je zdvih, krútiaci moment, kalibrácia vstupného signálu prúdu a nastavenie výstupného signálu.

7.17.3 Funkcia konfigurácie na mieste

Bez otvorenia elektrického krytu použite rozhranie človek-stroj na nastavenie výstupov 4-polohových prepínačov aktuátora nasledovne: otvorená poloha zatvorená, otvorená poloha otvorená, zatvorená poloha zatvorená, zatvorená poloha otvorená. Spustite aktuátor do otvorenej a zatvorenej polohy a skontrolujte, či výstupy prepínačov spĺňajú nastavené požiadavky.

V prípade potreby skontrolujte správanie po výpadku napájania a upravte parametre, ako napríklad ochranu krútiaceho momentu.

7.17.4 Samodiagnostika porúch a funkcia alarmu

V stave bez zaťaženia pripojte napájanie k pohonu a odpojte kábel teploty motora od riadiaceho systému pohonu, aby ste skontrolovali, či sa spustil alarm prehriatia motora.

7.17.5 Funkcia samoadaptabilnej sekvencie výkonu

V prípade pohonov používajúcich trojfázové napájanie zmeňte fázovú postupnosť napájania a overte, či je smer spínania správny v režime lokálneho aj diaľkového ovládania.

7.17.6 Funkcia merania kontinuálneho výstupného krútiaceho momentu (ťahu)

Umiestnite ovládač na testovaciu lavicu a počas prevádzky priebežne menite aplikovaný krútiaci moment (ťah), aby ste sledovali, či sa zobrazené hodnoty krútiaceho momentu (ťahu) zodpovedajúcim spôsobom menia na rozhraní človek-stroj.

7.18 Hluk

V miestnosti so zatvorenými oknami a dverami a hlukom pozadia nepresahujúcim 45 dB vykonajte spustenie pohonu bez záťaže a zmerajte hluk vo vzdialenosti 1 meter od povrchu pohonu. Overte, či hluk spĺňa požiadavky v bode 6.1.16.

7.19 Plynulá regulácia rýchlosti (s frekvenčnou konverziou)

Nastavte ovládač tak, aby znížil rýchlosť po dosiahnutí cieľovej polohy, a otestujte, či sa rýchlosť mení v rámci stanoveného rozsahu pri rôznych podmienkach zaťaženia, aby ste potvrdili jeho súlad.

7.20 Vplyv teploty prostredia

V stave bez zaťaženia by mal byť aktuátor umiestnený do teplotnej testovacej komory. Testovacie teploty a postup testovania sú nasledovné:

• Pre pohony s prevádzkovou teplotou okolia od -10 °C do 55 °C:

  • 20 °C (referenčná), 40 °C, 55 °C, 20 °C, 0 °C, -10 °C, 20 °C;

• Pre pohony s prevádzkovou teplotou okolia od -20 °C do 60 °C:

  • 20 °C (referenčná), 40 °C, 60 °C, 20 °C, 0 °C, -20 °C, 20 °C;

• Pre pohony s prevádzkovou teplotou okolia od -30 °C do 70 °C:

  • 20 °C (referenčná), 45 °C, 70 °C, 20 °C, 0 °C, -30 °C, 20 °C.

Ak sa na tom všetky strany dohodnú, skúšky sa môžu vykonať iba pri štyroch teplotných bodoch: 20 °C (referenčná teplota), maximálna teplota, minimálna teplota a 20 °C. Prípustná tolerancia v každom teplotnom bode je ±2 °C. V každom teplotnom bode by sa mala teplota udržiavať 2 hodiny, aby sa vnútorným komponentom výrobku umožnila tepelná stabilita. V polohách 0% a 100% pri plnom zdvihu by sa mali merať spodné a horné hodnoty proporcionálneho riadenia a výstupného signálu polohy. Mal by sa odpočítať priemer z troch meraní v každom teplotnom bode. Zmeny spodných a horných hodnôt v každom teplotnom bode pri zmene teploty o 10 °C by sa mali vypočítať pomocou vzorcov (7) a (8) a malo by sa potvrdiť, že výsledky spĺňajú požiadavky oddielu 6.2.1.

Kde:

• △T0Zmena dolnej a hornej hodnoty výstupného signálu polohy pri zmene teploty o 10 °C v %;

• XTiNamerané dolné a horné hodnoty výstupného signálu polohy pri susednej teplote v miliampéroch (mA);

• XT0Namerané dolné a horné hodnoty výstupného signálu polohy pri počiatočnej teplote v miliampéroch (mA);

• TiSusedná teplota v stupňoch Celzia (°C);

• T0Počiatočná teplota v stupňoch Celzia (°C);

• △T1Zmena dolnej a hornej hodnoty výstupného hriadeľa (tyče) pri zmene teploty o 10 °C, v %;

• LTiNamerané hodnoty dolného a horného zdvihu výstupného hriadeľa (tyče) pri susednej teplote v stupňoch (°), milimetroch (mm) alebo otáčkach (r);

• LT0Namerané hodnoty dolného a horného zdvihu výstupného hriadeľa (tyče) pri počiatočnej teplote v stupňoch (°), milimetroch (mm) alebo otáčkach (r).

7.21 Vplyv vlhkosti

Umiestnite ovládač do teplotnej a vlhkostnej komory, zvýšte teplotu na 40 °C ± 2 °C a upravte vlhkosť na 91% – 95%, pričom ju udržiavajte 48 hodín. Po skúške skontrolujte izolačný odpor ovládača podľa špecifikovaných parametrov.

7.22 Vplyv napájacieho napätia

V stave bez zaťaženia sa napájacie napätie pohonu nastaví z menovitej hodnoty na hornú aj dolnú medznú hodnotu. V polohách 0% a 100% plného zdvihu sa merajú dolné a horné hodnoty proporcionálneho riadenia a výstupov polohového signálu. V každom bode sa vypočíta priemer z troch meraní a zmeny dolnej medze a rozsahu sa vypočítajú pomocou vzorcov (9) a (10). Výsledky by sa mali overiť, či spĺňajú požiadavky časti 6.2.3.

Kde:

• △V0Zmena dolnej a hornej hodnoty výstupného signálu polohy pri zmene napájacieho napätia v %;

• XV1: Namerané dolné a horné hodnoty výstupného signálu polohy pri hornom a dolnom medznom napätí v miliampéroch (mA);

• XV0Namerané dolné a horné hodnoty výstupného signálu polohy pri menovitom napätí v miliampéroch (mA);

• △VLZmena nízkych a vysokých hodnôt výstupného hriadeľa (tyče) pri zmene napájacieho napätia v %;

• LV1Namerané hodnoty dolného a horného zdvihu výstupného hriadeľa (tyče) pri hornom a dolnom medznom napätí v stupňoch (°), milimetroch (mm) alebo otáčkach (r);

• LV0Namerané hodnoty dolného a horného zdvihu výstupného hriadeľa (tyče) pri menovitom napätí v stupňoch (°), milimetroch (mm) alebo otáčkach (r).

7.23 Vplyv mechanických vibrácií

V stave bez zaťaženia je pohon nainštalovaný na vibračnom skúšobnom stole. Pohon sa prevádza do polôh 0% a 100% plného zdvihu. Vibrácie s rozptylovou frekvenciou sa aplikujú s frekvenciou 10 Hz až 150 Hz v troch vzájomne kolmých smeroch na identifikáciu rezonančného bodu. Ak sa nájde rezonančný bod, vibračné testy sa vykonávajú pri rezonančnej frekvencii počas 30 minút. Ak sa nenájde žiadny rezonančný bod, vykoná sa 30-minútový vibračný test pri frekvencii 150 Hz.

Počas skúšky sa merajú spodné a horné hodnoty výstupu aktuátora. Zmeny spodných a horných hodnôt sa vypočítavajú pomocou vzorcov (11) a (12). Výsledky by sa mali overiť, aby spĺňali požiadavky oddielu 6.2.4.

Kde:

• △J0Zmena dolnej a hornej hodnoty výstupného signálu polohy v dôsledku mechanických vibrácií v %;

• XJ1Namerané dolné a horné hodnoty výstupného signálu polohy počas vibračnej skúšky v miliampéroch (mA);

• XJ0Namerané dolné a horné hodnoty výstupného signálu polohy pred vibračnou skúškou v miliampéroch (mA);

• △JLZmena nízkych a vysokých hodnôt výstupného hriadeľa (tyče) v dôsledku mechanických vibrácií v %;

• LJ1Namerané hodnoty dolného a horného zdvihu výstupného hriadeľa (tyče) počas vibračnej skúšky v stupňoch (°), milimetroch (mm) alebo otáčkach (r);

• LJ0Namerané hodnoty dolného a horného zdvihu výstupného hriadeľa (tyče) pred vibračnou skúškou v stupňoch (°), milimetroch (mm) alebo otáčkach (r).

7.24 Vplyv dopravy na životné prostredie

Skúšky teploty, nárazov a voľného pádu sa musia vykonať podľa skúšobných parametrov uvedených v časti 6.2.5 tejto normy a metód v GB/T 25480. Po skúškach je možné nastaviť nulovú polohu, po čom nasleduje skúška výkonu a vizuálna kontrola.

Poznámka: Ak už bola vykonaná skúška vplyvu teploty prostredia pri teplote 55 °C (alebo vyššej), od skúšky pri vysokej teplote sa môže upustiť.

7.25 Odolnosť voči žiareniu z rádiofrekvenčného elektromagnetického poľa

V stave bez zaťaženia sa pohon presunie do polohy 50% plného zdvihu. Vyžarované elektromagnetické pole vo frekvenčnom rozsahu 80 MHz až 1000 MHz s intenzitou 3 V/m sa aplikuje vo vzdialenosti 3 metre od pohonu v súlade s požiadavkami normy GB/T 17626.3. Počas tejto skúšky sa pozorujú a zaznamenávajú zmeny výstupného signálu spätnej väzby polohy alebo hodnôt zdvihu výstupného hriadeľa (tyče), aby sa potvrdilo, že hodnoty spĺňajú požiadavky oddielu 6.2.6 tejto normy.

7.26 Odolnosť voči rýchlym elektrickým prechodovým javom/imunitným impulzom

V stave bez zaťaženia sa pohon presunie do polohy 50% plného zdvihu. Skúšobné napätie sa aplikuje podľa požiadaviek normy GB/T 17626.4, s kladným a záporným napätím 1000 V na napájacej svorke a kladným a záporným napätím 500 V na vstupnej svorke signálu. Počas tejto skúšky sa pozorujú a zaznamenávajú zmeny výstupného signálu spätnej väzby polohy alebo hodnôt zdvihu výstupného hriadeľa (tyče), aby sa potvrdilo, že hodnoty spĺňajú požiadavky oddielu 6.2.7 tejto normy.

7.27 Odolnosť voči prepätiu (impulzom)

V stave bez zaťaženia sa pohon presunie do polohy 50% plného zdvihu. Medzi napájací vodič pohonu a zem sa privedie kladné a záporné napätie 1 kV podľa normy GB/T 17626.5. Počas tejto skúšky sa pozorujú a zaznamenávajú zmeny výstupného signálu spätnej väzby polohy alebo hodnôt zdvihu výstupného hriadeľa (tyče), aby sa potvrdilo, že hodnoty spĺňajú požiadavky oddielu 6.2.8 tejto normy.

7.28 Odolnosť voči elektrostatickému výboju

V stave bez zaťaženia sa pohon presunie do polohy 50% plného zdvihu. Plášť pohonu je bezpečne uzemnený. Na pohon sa aplikuje kladný a záporný kontaktný výboj 4 kV a potom kladný a záporný vzduchový výboj 8 kV podľa požiadaviek normy GB/T 17626.2. Počas tejto skúšky sa pozorujú a zaznamenávajú zmeny výstupného signálu spätnej väzby polohy alebo hodnôt zdvihu výstupného hriadeľa (tyče), aby sa potvrdilo, že hodnoty spĺňajú požiadavky oddielu 6.2.9 tejto normy.

7.29 Odolnosť voči magnetickému poľu sieťovej frekvencie

V stave bez zaťaženia sa aktuátor umiestni na skúšobný stojan vonkajšieho magnetického poľa a presunie sa do polohy 50% plného zdvihu. Intenzita magnetického poľa je 400 A/m a smery testu sú X/Y/Z v súlade s normou GB/T 17626.8. Počas tohto testu sa pozorujú a zaznamenávajú zmeny výstupného signálu spätnej väzby polohy alebo hodnôt zdvihu výstupného hriadeľa (tyče), aby sa potvrdilo, že hodnoty spĺňajú požiadavky oddielu 6.2.10 tejto normy.

7.30 Vzhľad

Na kontrolu, či je povrch rovný a hladký, bez prasklín, otrepov alebo iných defektov, ktoré ovplyvňujú vzhľad, by sa mali použiť vizuálne a hmatové metódy. Povrchová úprava by mala byť bezpečne pripevnená, rovná, hladká a jednotnej farby, bez olejových škvŕn, preliačin alebo iného mechanického poškodenia. V prípade ovládačov s funkciami displeja by mal byť displej jasne viditeľný bez chýbajúcich znakov.

7.31 Úroveň ochrany krytu

Skúška krytia IP67 alebo IP65 by sa mala vykonať podľa metódy špecifikovanej v norme GB 4208—2008.

7.32 Prevedenie odolné voči výbuchu

Skúšky odolnosti voči výbuchu by mala vykonávať národne uznávaná skúšobná jednotka podľa požiadaviek noriem GB 3836.1 a GB 3836.2.